Od 11. do 24. novembra 2009 v slovenských knižniciach prebehne literárne turné pod názvom Dym z ríše tieňov. Literárna šnúra nesie rovnaký názov, ako je názov najnovšej básnickej zbierky Radovana Brenkusa. Široká čitateľská verejnosť sa tak počas autorskej prezentácie bude môcť bližšie zoznámiť s charakterom tvorby tohto predstaviteľa temnej vlny poézie v priamej diskusii s autorom. Podujatie, na ktorom sú vítaní všetci záujemcovia o súčasnú poéziu, je spojené s autogramiádou v každej knižnici.

 Ďalší ročník medzinárodného poetického festivalu, ktorý prebehol v dňoch 8. 10. – 11. 10. 2009, sa tentoraz uskutočnil v duchu poľského básnika a dramatika Juliusza Słowackého. Festival v Dome literatúry na Krakovskom predmestí slávnostne otvoril predseda Zväzu poľských literátov Marek Wawrzkiewicz. Okrem domácich básnikov predstavil zahraničných hostí z Mongolska (Barkhas Dorj), Nemecka (Karl Grenzler), Ruska (Igor Bielov, Dmitrij Birman, Olesia Kornienko), Bieloruska (Uladzimir Niaklajeu), Estónska (Aarne Puu), Česka (Vladimír Křivánek), Slovenska (Radovan Brenkus). Tradíciou festivalu je vydávanie antológie. V tomto roku sa básne zúčastnených autorov ukázali v poľskej antológii pod názvom  Je u nás taký stĺp so sochou. Jej prezentácia bola súčasťou jednotlivých podujatí.

 V dňoch 14. – 16. mája sa v poľskom meste Zielona Góra uskutočnil medzinárodný literárny festival Literackie Pomosty, zorganizovaný Krajskou a mestskou verejnou knižnicou C. Norwida v spolupráci s tunajšou pobočkou Zväzu poľských literátov, lužickou Vysokou školou humanitnou a Mestskou verejnou knižnicou v Žarach. Cieľom festivalu bola prezentácia literatúry susedných krajín a priblíženie jej najnovších trendov. Zároveň nechýbala výmena skúseností v súvislosti so súčasným stavom, vnímaním a postavením poľskej literatúry v týchto krajinách. Slovenskú stranu reprezentoval Radovan Brenkus, nielen ako autor, ale aj ako prekladateľ a vydavateľ. Okrem neho boli pozvaní zahraniční hostia Birutė Jonuškaitė (Litva), Andrií Bondar (Ukrajina), Karl Grenzler (Nemecko), Andrei Khadanovich (Bielorusko) a Aarne Puu (Estónsko).

 Dym z ríše tieňov je názov knihy košického autora Radovana Brenkusa, ktorá s podporou Literárneho fondu vyšla v týchto dňoch vo vydavateľstve Spolku slovenských spisovateľov. Básnická zbierka je ilustrovaná grafickými reprodukciami z dielne Ľubomíra Kepiča.
 „Tak ako vo vážnej hudbe popri humoreske existuje tragická opera, tak aj vo svetovej poézii má svoje nezastupiteľné miesto čierny druh tvorby. Stačí spomenúť autorov ako Poe, Baudelaire či Trakl. Keby som bol presvedčený, že v tomto smere už nič nemožno vymyslieť, potešenie z vlastnej tvorby, z objavovania nových súvislostí, by už dávno vyprchalo. Je pochopiteľné, že temná optika nemusí vyhovovať každému. Hoci ma mnohí neprajníci vopred odsúdili za rúhanie, verím, že o to viac pribudne chápavých čitateľov,“ uviedol ku knihe autor. „Ak spisovateľ je svedkom, to neznamená, že si plní úlohu sudcu.“
 Ide o štvrtú básnickú zbierku predstaviteľa takzvanej novogotickej poetickej vlny. Predtým okrem poviedkovej knihy Návraty pekla (2005) vydal zbierky Pochod mŕtvych (1997), Rekviem v prachu (2002) a Romanca s bludičkou (2005).

Rozhovor so spisovateľom Radovanom Brenkusom
(Slovenské pohľady 2009/5)

Prečo písať? Peter Pišťanek vraj už nemá radosť z písania. Čo ty?

Možno si uvedomil, že písanie nemá zmysel, ak ide o písanie pre písanie. Písanie skutočne nie je o písaní. Je o tvorbe fiktívnej reality a otázka znie, či má čo ponúknuť aj autorovi. Ak ho naplní osobitým svetom, v ktorom cíti, že je silnejší ako on, má písanie význam. Nastúpi radosť, hoci si prežije zúfalstvo vlastných postáv. Keďže píšem sporadicky, táto záľuba sa u mňa spája s radosťou. V opačnom prípade by som sa k nej neutiekal. Pravdaže, sú aj hluché obdobia, keď autora občas prepadne pocit, že písanie nemôže prekročiť svoj tieň. Načo sa však nútiť písať poviedku, ak inšpirácia nedozrela do príbehu? Literatúra sa ani v tomto období nestráca, básnik svojou poéziou jednoducho žije. Jeho videnie sveta je prekliatie i požehnanie na celý život, hoci by už nenapísal jediný verš. Ak nádejný poet úplne zanechal básnenie a s ním súvisiaci spôsob života, nikdy nebol poetom. Potreba venovať sa výlučne iným činnostiam je prostý následok, ktorým sa môžu zakryť neúspechy, a nie dôvod na ospravedlnenie takej voľby. Prečo písať? Minimálne preto, že treba zaznamenať dobu, jej spoločenský priestor. Zaznamenať ju s novým videním, azda ako svedectvo pre ďalšie generácie. Dôvodov môže byť veľa, ale nijaký spisovateľ nie je vstave uviesť jedinú osobnú príčinu.

Na otázky šéfredaktora Literárneho týždenníka odpovedá Radovan Brenkus.

Na otázky šéfredaktora Slovenských pohľadov odpovedá Radovan Brenkus.